Ľudia, s ktorými som sa dlhšie nevidel, nechcú veriť, že som s fajčením prestal. Akosi to patrilo ku koloritu mojej osobnosti. S fajčením som sa potĺkla dlhé roky.
Naozaj neviem prísť na dôvody, prečo som s tým začal. Pamätám si určité okamihy. Bolo to v rokoch na základnej škole. Detvy, tenké, bez filtra. Kuchyňa. Sestra v zástere, hrala sa na kuchárku. Najprv som si zapálil ja. Neodolala. Okno otvorené, my slzy v očiach, okolo nás modré obláčiky dymu a v nás prchavý pocit dospelosti, ktorý zahynul v okamihu, keď buchli dvere. Mne sa podarilo cigaretu zlikvidovať, sestra ju zahasila a schovala do vrecka na zástere. Chvíľu nič a potom mamin výkrik, že sestra horí.
Ďalším okamihom, ktorý si pamätám bolo, že ma otec zobral do reštaurácie, keď zistil, že tajne fajčím. Kúpil kávu a cigarety. Kávu sebe a mne cigarety. Musel som si zapaľovať jednu od druhej. Neviem ako som prišiel domov, ale nezlomilo ma to.
Pamätám si prázdniny. Cigarety sme mali s kamarátom ukryté pod plechom na plote nášho domu. Na obed prišla aj mama, babka varila pre všetkých. Aby mama nezacítila, že som fajčil, sadol som si radšej ku prababke. Stará žena ma podrazila. Medzi sústami vykríkla: - Fuj, Milan, smrdíš samý dohán.
Potom prišlo obdobie dievčat a poznávania sveta. Tu išlo hlavne o pózu. Kto nefajčil, vyzeral ako srab. Nakoniec som si na fajčenie zvykol. Ani nie tak ja ako skôr moje telo. Fajčil som Detvy, Bystrice, Lipy, Štartky, Fecke, Slávie, BTčky, Marsky, Sparty, Ligerosky, na vojne som si cigarety krútil a nakoniec prešiel ku fajke.
Netvrdím, že som si neuvedomoval škodlivosť fajčenia, no na druhej strane si priznávam, že boli chvíle, keď som si fajčenie vedel vychutnať a boli aj chvíle, keď mi veľmi pomáhalo v stresových situáciách.
Neodsudzujem, neobhajujem, iba konštatujem. Naozaj nepoznám dôvod, prečo som začal fajčiť. A nezáleží ani na dôvode, prečo som s tým prestal, lebo viem, že moje fajčenie nebolo príčinou otcovej smrti. A že zomrel, tak to v prvom rade zasiahlo jeho a následne aj jeho najbližších.
Tiež viem, že moje fajčenie nezničilo Krásnu Hôrku. Ale to, že sa ocitla v ruinách, tak to sa už dotýka nás všetkých.
Musím uznať, že tie cigarety pod hradnými múrmi boli poriadne silné. Také som ja nikdy nefajčil.