Otvorené dvere

Autor: Milan Čarňanský | 9.7.2012 o 7:00 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  319x

Z okna kancelárie, ktorá je na šiestom poschodí, mám výhľad na námestie, na strechy budov na druhej strane, dá sa dovidieť až na zimný štadión a aj na sídlisko v južnej časti mesta.  

Očami som sa prvýkrát udrel o otvorené dvere na streche nákupného strediska asi pred týždňom. Keď sa to stalo aj druhýkrát, začalo ma to znepokojovať.

Pamätám si, že boli vždy zatvorené. Natreté sú červenou farbou, sú plechové a sú dosť veľké na to, aby ich človek neprehliadol. Za podmienky, že má výhľad na plochú strechu nákupného strediska.

Premýšľal som, prečo ich nezatvorili, keď ich roky nik neotváral. Prestávalo sa mi to páčiť. Začalo ma to znepokojovať. Bola v tom nielen obyčajná zvedavosť. Bolo v tom aj vedomie, že dvere nikdy nie sú zavesené vo vzduchoprázdne. Za každými dverami niečo je. Inak by tam dvere boli zbytočné.

To vo mne vyburcovalo dohady. Pokojne ich mohol otvoriť prudký vietor, ibaže v posledných dňoch vzduch otehotnel horúčavami a svojou váhou gniavil každý pohyb.

Taká strecha je odľahlé miesto. Kto dvere otvoril, určite nechcel, aby o ňom ktokoľvek vedel. A za tým sa skryje čokoľvek; kradnuté veci, mŕtvola, bomba. Nadával som vlastnej fantázii za to, že sa odtrhla z reťaze, a čo keď ide iba o netradičné miesto schôdzky milencov. Možno by som bláznivé predstavy aj udusil, no otvorené dvere mi v tom bránili.

Rozhodol som sa presvedčiť na vlastné oči. Bola horúca noc, možno som sa potil práve preto. Možno v tom boli aj iné dôvody. Niesol som so sebou baterku a roztrasené kolená. Napriek tomu by ma nik nebol zastavil. Je až neuveriteľné, ako si človek dokáže hravo napumpovať krvný tlak. V hlave a na krku som cítil každý úder srdca.

Najťažšie sa bolo dostať k prvým priečkam rebríka. Potom to už šlo. V tme výška budovy narástla, ale akurát len toľko, že som stihol na strechu vyložil telo a zvyšky dychu. Keď kolená konečne zo seba vytriasli strach, mohol som sa postaviť.

Otvorené dvere boli blízko. Za nimi sa skrývalo tajomstvo, ktoré som sa chystal odhaliť. Tú vzdialenosť som doslova preletel. Ruka sa dotkla dverí, stačil jeden úkrok a jeden výstrel svetla z baterky, aby som tajomstvu rozpáral brucho.

Z okna kancelárie mám výhľad na mesto. I na strechu nákupného strediska. Aj na zatvorené dvere.

Možno je život s tajomstvami krajší. Možno práve preto sa mi podarilo dvere zatvoriť bez toho, aby som sa za ne pozrel.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?