Bosé nohy (fejtón)

Autor: Milan Čarňanský | 14.1.2013 o 7:00 | (upravené 14.1.2013 o 10:52) Karma článku: 5,04 | Prečítané:  663x

Je to až na neuverenie, ale vybral som sa do mesta, doma som sa po sviatkoch nudil a zabudol som sa obuť. V januári! Ale stalo sa.

Nemôžem to zvaliť na to, že som sa ponáhľal, nebola by to pravda. Netrúfam si vinu hádzať na to, že strácam rozum. Práve včera pred spaním som robil inventarizáciu a spočítal mozgové bunky. Nechýbala ani jedna.

Najhoršie je, že som nemal natiahnuté ani ponožky. A oziabať ma začalo tak ďaleko od domu, že sa mi ani pri najlepšej vôli nechcelo vracať obuť sa. Nikdy nestrácam hlavu. Všade sú obchody, kúpim si nové topánky. Doma mám na zimu asi osem párov, ďalšie ma nezabijú.

Drobčil som po chodníku a utešoval sa, že mi nemôže byť až taká zima, lebo sneh je odhrnutý. Po chvíli sa začal šíriť zvonivý zvuk. Ľudia ho nepočuli, uši zamestnávali prehrávačmi a mobilmi. Ibaže ja som to zvonenie počul. Prenasledovalo ma, ba občas aj predbehlo.

Lenže ja prídem na každú záhadu, akože sa volám Fero. A veru že prišiel. To zvonili na chodníku moje zamrznuté prsty. Dokonca, potvory, zmenili aj farbu. Nedalo mi nespomenúť si na babkine slová, keď tvrdila, že len vďaka nej v nás koluje kúsok šľachtickej krvi, keď sa na chvíľu pozabudla. Naozaj len kúsok. Vystačil mi akurát na nohy.

Myslel som na topánky. V prvom obchode boli zľavy a ľudia mi tak bezohľadne stúpali po nohách, až sa mi veľkosť zmenila na päťdesiatdva. V druhom nikoho nebolo. Aj mňa tie ceny vyhnali na ulicu.

Nevzdával som sa. Som človek dobrého srdca a v meste každý pozná Ferinka. Požičajú, podarujú, aby som sa dostal domov. Rodina ma prehliadala, kamaráti vypočuli, odpľuli a zabuchli dvere.

Neviem ako vás, ale mňa nohy omínajú, či som obutý, či bosí. Povedal som si, to nič, dám si v krčme panáka, rozprúdim krv. Há! V troch mi nenaliali a ani v jednej nemali napísané, že bosých neobsluhujú. Peniaze som mal, no nemal som topánky a tak som utrel hubu na sucho. Ešte aj tí ochľastovia na mňa pozerali zvrchu. A koľkí mali deravé topánky, že im musela byť rovnaká zima ako mne.

Rozhodol som sa vrátiť domov, keď ma na ulici zastavil starý pán. Pokrútil hlavou a pokarhal ma.

- Fero, čo pobehuješ po ulici, keď si mŕtvy?

- Ako môžem byť mŕtvy?

- Normálne. Aha, nemáš topánky. A na druhý svet predsa chodia ľudia bosí.

Veľmi ma potešil. Len dúfam, že nikomu ani nenapadne teraz Ferina obúvať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?