Hlinené guľôčky

Autor: Milan Čarňanský | 15.4.2013 o 7:00 | Karma článku: 12,10 | Prečítané:  339x

Zmizol sneh, topánky rozhadzovali moje kroky po holej zemi a oči hľadali jamky. Nenašli ani jednu. Možno aj preto, že je okolo nás priveľa betónu a asfaltu. Možno že aj pre niečo iné.  

Samého ma udivilo, ako som sa upäl na jamky. Nie a nie ich zo seba vyhodiť. Asi by som musel s nimi aj detstvo. A to sa mi v žiadnom prípade nechcelo.

Pomerne často sa mi stáva, že hrabnem myšlienkami do zadného vrecka pamäte a vytiahnem niečo, čo nemá poriadne ani obrysy. No stačí chvíľka sústredenia a okamihy z minulosti sa ukážu v plnej nahote aj so všetkými detailami.

Po tej nekonečnej zime mi v hlave hrkotali hlinené guľôčky ako prevencia proti depresii. Už som zazrel dvor s udupanou hlinou, bez trávy, bez nerovnosti, bez prekážok. Hlina na mňa žmurkla slepým okom jamky a okolo nej sa ako slzy trblietali guľôčky. Za nimi detské nohy a my v podrepe.

Dokonca v nose cítim pach tej hliny a medzi prstami váhu guľky. Tiež vníma aj po rokoch napätie, kotúľajúcu sa šancu, zadržaný dych, keď sa guľka zastavila, výdychy, v niektorých bola úľava, v iných zlosť.

No nemôžem v spomienkach nájsť ten pravý dôvod, prečo nás tá hra tak opantala. Hrali sme ju hádam všetci. A všetci sme ňou boli unesení. Jednoduchá hra. Naozaj k nej človek okrem rovnej plochy, vyhĺbenej jamky a guľôčok nič iné nepotreboval. Akurát ak šťastie doviesť guľku do cieľa.

Svoje som mal ukryté v plátennom vrecúšku. Niekedy bolo ťažšie, inokedy ľahšie, záviselo to od toho, či sa mi darilo alebo nie. Časom sa objavili oceľové, sklenené, no tým z pálenej hliny sa nedokázali vyrovnať.

Neviem si spomenúť, kedy som prestal hrať. No viem, že vrecko s guľôčkami som mal dlhé roky schované. Prišiel som oň, keď som bol na základnej vojenskej službe. Mama mi robila vo veciach poriadok a zbytočnosti vyhodila.

Už tuším prečo sme tak oduševnene hrali. Vlastne túto hru hráme aj teraz. Na začiatku sa rozhodneme niečo dosiahnuť, rozbehneme sa a mierime k jamke. Najhoršie je, keď ju minieme. Len o vlások.

Každý máme svoje jamky. Ibaže teraz už nehráme o guľôčky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?