Ak na niečo Fero príde, tak sa toho drží zubami, nechtami. Na všetko prichádzal a prichádza postupne. Samozrejme, že na veľa vecí nestihne prísť, lebo medzitým zomrie.
K svojej žene neprišiel cielene, ani cit ho k nej nedošikoval. Ona priviedla seba k nemu. – Počúvaj, Fero, ja som taká škaredá, že ma nik nechce. Zober si ma.
– Prečo?
– Ani jeden chlap na mňa nepozrie. Budem ti verná celý život.
– Beriem.
Zobral. Mal ju na krku po zvyšok dní. A tiež pochopil, že neklamala. Ani jeden chlap na ňu nepozrel, nik sa s ňou nerozprával.
Druhou láskou jeho života sa stalo auto. K nemu prišiel inou cestou ako ku žene. Auto si vyberal sám. Na ulici videl, ako ľudia nadávajú a kopú doňho. Zahľadel sa a bol by prisahal, že naňho žmurklo reflektormi. Tak ho kúpil.
Zamilovať sa do auta je celkom masový jav. Milióny ľudí mláti deti, na partnera ledva pozrie a pocit šťastia pociťuje, len keď sa vyváža v aute. Fero na rozdiel od iných k autu prechovával naozajstnú lásku. Nekupoval každý rok nové. Jeho neopustila žena a on neopustil auto. Žena starla, auto hrdzavelo a Fero mal naplnený život.
Ale nič netrvá večne. Ráno vyzeralo ako každé ráno v jeho doterajšom živote. Vstal, raňajkoval a so zrolovanými viečkami sa kochal z prítulnosti ženy. Čas ho nasúkal do topánok a pohnal do garáže, aby mohol upaľovať do práce.
Lenže hľadel do prázdneho priestoru. Toľko prázdnoty ešte v živote nevidel. Cítil, ako sa mu vlasy zježili a pravdepodobne osiveli. Prepadol panike. Udalosť ohlásil najprv žene, potom polícii a tak utekal do roboty.
Na parkovisku pred firmou stálo auto. Samé sem neprišlo, to vedel. A už vedel, že naňho včera zabudol a domov išiel po vlastných. Tiež vedel, že do jeho života vstúpila nová láska. Povýšili ho. Aj plat mu narástol.
A on nedokázal myslieť na nič iné, ako na tú hŕbu ligotavých nezbedníkov. A Fero už vie, že autá hrdzavejú, ženy umierajú, iba peniaze tu budú naveky.
