To bolo radosti u Féničanov, keď vymysleli peniaze. Z pliec im doslova spadlo ťažké bremeno. Bártrový obchod prikrčený odkráčal na smetisko. Pôvodnou snahou bolo pomocou peňazí vyjadriť hodnotu vecí. Lenže mince a bankovky nemajú len rub a líc, tie potvory majú v sebe neviditeľnú silu, ktorá stvorila chamtivcov, púšťala potoky krvi, požierala ideí a ideály.
Ľudia v bezmocnosti slepo verili v silné kolená ich meny. Ale peniaze sú obeživo, neprisahali vernosť až za hrob. Peniaze sú ako ľudia; nikdy neodkryjú karty, nevydržia na jednom mieste, stále hľadajú lepší flek, predajú sa za čokoľvek.
No okrem peňazí existuje ešte jedno platidlo, ktoré presnejšie vyjadruje hodnoty a ktoré sa nedá defraudovať, devalvovať, revalvovať, ani spáliť. Tým platidlom je čas. V poslednej dobe, pri zrýchľujúcom tempe života, nadobúda čoraz silnejšie postavenie. Je zaujímavé, že čas ako platidlo používame bežne, len si to neuvedomujeme.
Časom si najobjektívnejšie vieme určiť hodnotu vecí; ak nás niečo zaujme, očarí, ak niečomu podľahneme, má to pre nás hodnotu. Čím je vyššia, tým viac času tomu venujeme. Čas je platidlom aj pre vzťahy, čo o peniazoch nemôžeme povedať. Čas je po celom svete a má svoj menný kurz, ktorý je odvodený od miery civilizácie. Čím civilizovanejšia krajina, tým je ho tam menej. Čochvíľa bude mať vyššiu cenu ako zlato. Ja viem, že za čas si nekúpime chlieb, nikam sa neodvezieme, ani sa zaň neoblečieme. No časom vieme zistiť, ktorý človek má pre nás akú hodnotu.
Dnes pôjdem k mame. Zostanem pri nej až do večera.