Milan Čarňanský
Ako som predal vlastné svedomie (fejtón)
Žijeme dobu, keď sa všetko dá. Hovorí sa tomu aj doba nekonečných možností. Ľudia holdujú nakupovaniu a ja predávam.
Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Žijeme dobu, keď sa všetko dá. Hovorí sa tomu aj doba nekonečných možností. Ľudia holdujú nakupovaniu a ja predávam.
Na začiatku to vôbec nevyzeralo ako radikálne riešenie. Na začiatku ubudol iba jeden alkoholik. Na začiatku zomrel môj dobrý kamarát Fero. Ale každý začiatok má aj svoj koniec.
Mám veľmi dobrého kamaráta Fera, ktorý na rozdiel od mnohých iných našiel zmysel života. Podľa neho je podstatou bytia silný cit. Nie k vlasti, k ľudstvu, ale len k manželke a autu.
Neviem, či ste o tom počuli. Je to čerstvá správa, ktorá rozhýbala mŕtve vody médií. V poslednom mesiaci bol zaznamenaný 270% nárast únosu detí z pôrodníc oproti sledovanému obdobiu. V sledovanom období nezmizlo z pôrodníc ani jedno dieťa.
Priznám sa vám, že občas mávam zvláštne predstavy. Keď ma taká myšlienka chytí, je dosť neodbytná a tak sa stávam pred ňou bezmocným. V tých chvíľach sa mením na niekoho iného, alebo robím to, čo som nikdy nerobil.
Neviem, či ste niekedy zažili ten pocit;robíte niečo v dobrej viere, veľmi chcete a ono to dopadne úplne inak. Mne sa to stáva veľmi často, preto som objavil túto zákonitosť.
Žijeme takú zvláštnu dobu. Ľudia sa viac uzatvárajú do seba, strácajú medzi sebou kontakt. Chýba im nutkanie pomôcť jeden druhému. Mňa tento neduh obchádza, no po posledných udalostiach neviem dokedy.
Je až neuveriteľné, ako dokáže s vytrácajúcimi sa listami v kalendári narastať dychtivosť a napätie. Všetci už vyzerajú nový rok a kašlú na starý. Nech si dožije ako chce. A na tomto sme si postavili náš životný kšeft.
Posledné mesiace som neustále padal. Strašný pocit! Rútite sa dole, nechcete ísť tým smerom, radšej by ste dohora, no niekedy je vôľa k ničomu.
Zem sa nechvela, ale zreteľne bolo vidno, ako steny praskajú, jedna trhlina, druhá a vytvorili pavučinu, omietka sa zosypala, dnu sa valila voda. Vytlačila tehly. Steny sa zborili a všetko čo voda niesla na hlave sa rútilo na mňa.
Nikdy by som nebol veril, čo dokáže spôsobiť jedna bradavica, keby som to nebol zažil na kamarátovej koži. Znepríjemní život nielen svojmu nositeľovi ale aj celej ulici.
V posledných rokoch sa slovo kríza totálne sprofanovalo. Vnímame ho ako vyrážku na intímnom mieste, ktorá zo začiatku robila nervy, ale nakoniec sme sa naučili nevšímať si ju.
Prišiel čas dovoleniek. Ani by som si to nevšimol, keby sa neukázal môj dobrý kamarát Fero. Dotrepal sa ako vždy; nečakane a že niečo potrebuje.
Podľa mňa nedorozumenia striehnu na každom rohu. Stačí, aby sa stretol človek s človekom a netreba ani podať pomocnú ruku, aby vznikol okamih, keď by sa jeden od hanby najradšej prepadol pod zem.
Dávno som zabudol na to slovo. Pripomenuli mi ho deti. Od susedov. Rodičia potrebovali odísť na celý deň a ich dvaja potomkovia lietali v neistote, kto sa o nich postará. Sused mi bol ukradnutý, ba aj nesympatický, no pre susedu mám slabosť.
Každý človek má svojské oči; okrem farby majú osobitý tvar, niektoré sú akoby zaspaté, iné zvedavé, nájdu sa aj prenikavé.
Je to až na neuverenie, ale vybral som sa do mesta, doma som sa po sviatkoch nudil a zabudol som sa obuť. V januári! Ale stalo sa.
Kedysi sa na konci roka bilancovalo. Možno v dnešnej uponáhľanej dobe to už mnohí nerobia, ale môj dobrý kamarát Fero si ctí tradície.
Na vydarenú lúpež potrebujete tri veci: dokonalý plán, bohatstvo na jednom mieste a dobrého šoféra, ktorý vás bezpečne prevezie zo sveta zločinu do sveta blahobytu.
Jednou z najhorších vecí ktoré sa pritrafia medzi ľuďmi je, ak prestanú komunikovať. Možno až vtedy si uvedomia, akú silu majú slová.