Milan Čarňanský
Chuť uniformy
Minule som stretol známu a tá sa ma pýtala, ak oslávim Silvestra. Odvetil som jej, že neoslavujem. Údiv jej rozšíril zreničky. Podobali sa portálu tunela Branisko.
Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Minule som stretol známu a tá sa ma pýtala, ak oslávim Silvestra. Odvetil som jej, že neoslavujem. Údiv jej rozšíril zreničky. Podobali sa portálu tunela Branisko.
Určite ešte máte v čerstvej pamäti predvianočný zhon, keď kroky ľudí smerujú do nákupných centier rozžiarených blikajúcimi svetlami, dychtivými tvárami.
Na slovenskú korunu pomaly zabúdame. Plačeme, alebo sa usmievame nad eurom, poškuľujeme po dolároch. A zároveň všetci snívame o celosvetovom platidle, ktoré by nám uľahčilo život. Lenže takéto už dávno existuje.
Nie všetci máme obchodného ducha, napriek tomu sme všetci zapojení do obchodného reťazca minimálne tým, že nakupujeme. Sú ľudia, ktorí nakupujú s vášňou, sú takí, ktorí musia kvôli prežitiu. No každého poteší, keď sa mu z času na čas podarí aj niečo predať.
Ľudí charakterizujú najmä dva akty. Pohlavný a vojnový. Prvým sa rozmnožujeme a druhým prerieďujeme. Sú to dve nitky, ktoré sa vinú históriou ľudstva.
Žena sedela na obrubníku, ktorý oddeľoval cestu a chodník. Keď som k nej podišiel bližšie, zazrel som lýtko, ktoré mala obviazané vreckovkou a spod ktorej vytekala krv.
Pri slove databáza si okamžite predstavím veľké množstvo údajov, ktoré poslušne napochodujú do vopred pripravených priehradok. Obsah tohto slová na mňa vždy pôsobil chladne, až odosobnene. Omyl.
Najčastejšie sa mi to stáva zrána. Buď odchádzam z bytu, alebo chcem otvoriť dvere na kancelárii. Vtedy neviem zo zväzku narýchlo nájsť ten správny. Pritom ich používam každý deň.
Akosi sme si zvykli, a prevláda názor, že politici sa o nás zaujímajú iba pred voľbami. Je to zastaraný a spiatočnícky názor.
Žijeme dobu, keď už nie je hanbou verejne sa priznať, že máme radi peniaze. Myslím si, že po nich ľudia túžili vždy, len to skrývali. Obdobie pokrytectva skončilo.
Iba zo zvedavosti som osedlal Google a dal si vyhľadať spolky a združenia. Apríl je bláznivý mesiac, tak si myslím, že sa v ňom môžu tolerovať aj nápady typicky aprílové.
Prišiel som na chatu, že poodhadzujem sneh, a uvedomil som si, že na jeseň som nestihol pokosiť trávu. V zime mám menej povinnosti, tak prečo to nevyužiť?
O pár mesiacov bude už sto rokov, čo sa najväčšia loď svojej doby nadýchla a ponorila ku dnu. Titanic sa stal súčasťou nášho povedomia, aj keď o to vôbec nestál. Kto by stál o nesmrteľnosť skorou smrťou?
A prišla nám studená jeseň. Zo dňa na deň. Taká náhla zmena. Zmeny majú jednu neodškriepiteľnú vlastnosť: zvyčajne sú náhle a deštrukčné. Teraz vôbec nemám na mysli politiku, aj keď sa to tam hemží zmenami a deštrukciou.
Nie je to tak dávno, čo som sa začal správať ako sviňa. Netvrdím, že ma k tomu niekto nútil, alebo že som sa stal sviňou iba z rozmaru. Veci, ktoré sa dajú vysvetliť jednoducho, bývajú zvyčajne klamlivé.
Obraznosť vymiera. Je to fakt, ktorý však nemám podložený žiadnou štatistikou a pochybujem, že niekto niekedy o tom robil výskum.
Viem, zaváňa to hrubým cynizmom, lenže je to tak len na prvý pohľad. Vhodná doba býva na mnohé z ľudských činnosti, prečo by nemohla byť aj na samovraždy? Hneď vysvetlím prečo.
Je to uviaznuté hlboko v minulosti, takže už nikdy nezistíme totožnosť človeka, ktorý ako prvý dostal nápad, že pohne rozumom. Nech je ako chce, no bol to dobrý nápad. Ostatní ľudia sa po ňom ihneď začali opičiť.
Svet je zovretý informáciami. Z jednoduchého dôvodu. Informácie nepoznajú vzdialenosť a na ňu naviazaný časový posun. Tá je už minulosťou. Presná a včasná informácia má nielen hodnotu zlata, občas dokonca cenu života.
Minulý týždeň som v jednom týždenníku narazil na článok, ktorý sa zaoberal situáciou s rozmáhajúcimi sa falošnými cigaretami.