Stretnutie spišských blogerov

Dátum je zvolený zámerne. Je na prelome mesiacov a aj stretnutie je prelomové. Prvýkrát. Dal som si námahu a zistil, že zo Spiša nás už bloguje hodne. Námatkovo uvediem Mira Babiča,Petra Bigoša,Tomáša Repčiaka a nájdu sa aj ďalší, ktorí však dokonale maskujú svoje spišské korene.Na začiatku som ani netušil, koľko s tým bude trápenia. Akciu som chápal ako dobrovoľnú, takže tých, čo momentálne žijú mimo Spiša, som ani neinformoval. Zbytočne by sa zožierali a nadávali si, že žijú tak ďaleko. Potom mi v zozname zostali iba dve mená: Tomáš Repčiak a ja.Keďže aj dvaja sú skupinka, tak sa stretnutie mohlo uskutočniť. 31.7. bol zraz v reštaurácii (meno neuvediem, aby sa to nechápalo ako skrytá reklama). 1.8. bola stretávka v inom, tiež nemenovanom pohostinskom zariadení.Možno sa v duchu pýtate, prečo až dva dni. Je to z jednoduchého dôvodu. Na príčine je Repčiakova povaha. Tento bloger a bohém je veľmi roztržitý človek: myšlienky mu dokážu dookola behať po nových námetoch alebo nových milenkách. A preto malo naše stretnutie osobitý priebeh.V prvý deň som sa stretol sám so sebou. Sedel som oproti veľkému zrkadlu a tak mohla vzniknúť zaujímavá debata o čom písať, ako lepšie písať, kto je lepší bloger: Repčiak alebo ja. Vyhral som to na celej čiare. Nenašiel sa ani jeden hlas proti.Druhý deň stretnutia je zahalený rúškom tajomstva. Na stretnutí bol Repčiak s Repčiakom. K čomu dospeli, to veru neviem. Možno nám to prezradí on.Môžem len skonštatovať, že stretnutie bolo úspešné a prinieslo nové impulzy do blogovania. Verím, že sa nám podarilo založiť novú tradíciu (otrasné slovné spojenie!) a uskutočnia sa aj ďalšie stretnutia.P.S. Teraz mi došlo, že v tom organizačnom zhone som Repčiakovi zabudol poslať e-mail. Ale to je len taká drobnosť, ktorá v žiadnom prípade neohrozila stretnutie spišských blogerov.