Ten okamih nastal v týchto dňoch. Je veľmi veľa ľudí, ktorí berú predvolebné obdobie ako niečo nevyhnutné, niečo, čo predchádza novému zoskupeniu politických síl. Je aj skupina ľudí, ktorým je úplne ukradnuté, či beží volebný alebo predvolebný čas. Sú to frfloši, ktorí nenechajú na ničom a nikom nitku suchú.
Pritom predvolebný čas je to najkrajšie, čo si spoločnosť môže za ťažké milióny darovať. Stačí sa len okolo seba pozerať s otvorenými očami.
V jednom jedinom mesiaci sa Slovensko mení na krajinu úsmevov. Úsmevy valcujú ľudí, prírodu, mám podozrenie, že aj zvieratá. Určite aj zvieratá. Tie, ktoré majú oči a uši. Úsmevy sú nalepené na billboardoch, vypadávajú z poštových schránok, zmierňujú tragické udalostí v médiách, tie úsmevy sú dokonca také hrejivé, že ich aj vietor vyhrabáva z kontajnerov a znovu roznáša medzi ľudí.
V predvolebnom období som totálne zaneprázdnený. Absolvujem všetky mítingy v blízkom a širokom okruhu, nevynechám ani jediné politické zoskupenie. Sadnem si medzi ľudí, ruky si založím na bruchu a nechám, aby na mňa padali slová plné lásky a starostlivosti.
V predvolebnom období sa podľa mňa majú ľudia radšej ako cez Vianoce. V predvolebnom období sa nik nemôže cítiť osamelý, ani ako outsider.
Je pravdou, že v posledných dňoch sa odkrývajú poklopy na žumpách a riadne z nich smrdí. Vzduchom okrem smradu lietajú riešenia, ako to vyčistiť. V tom som skeptik. Vyčistí sa starý hnus, no urobí sa tým iba miesto pre nový.
Podľa mňa je jediným riešením zmena volebného systému. Nech je volebné obdobie na dobu jedného mesiaca a predvolebné na štyri roky.
Síce drahé riešenie, ale na druhej strane plné lásky a úsmevov.