Hlinené guľôčky

Autor: Milan Čarňanský | 15.4.2013 o 7:00 | Karma článku: 12,10 | Prečítané:  353x

Zmizol sneh, topánky rozhadzovali moje kroky po holej zemi a oči hľadali jamky. Nenašli ani jednu. Možno aj preto, že je okolo nás priveľa betónu a asfaltu. Možno že aj pre niečo iné.  

Samého ma udivilo, ako som sa upäl na jamky. Nie a nie ich zo seba vyhodiť. Asi by som musel s nimi aj detstvo. A to sa mi v žiadnom prípade nechcelo.

Pomerne často sa mi stáva, že hrabnem myšlienkami do zadného vrecka pamäte a vytiahnem niečo, čo nemá poriadne ani obrysy. No stačí chvíľka sústredenia a okamihy z minulosti sa ukážu v plnej nahote aj so všetkými detailami.

Po tej nekonečnej zime mi v hlave hrkotali hlinené guľôčky ako prevencia proti depresii. Už som zazrel dvor s udupanou hlinou, bez trávy, bez nerovnosti, bez prekážok. Hlina na mňa žmurkla slepým okom jamky a okolo nej sa ako slzy trblietali guľôčky. Za nimi detské nohy a my v podrepe.

Dokonca v nose cítim pach tej hliny a medzi prstami váhu guľky. Tiež vníma aj po rokoch napätie, kotúľajúcu sa šancu, zadržaný dych, keď sa guľka zastavila, výdychy, v niektorých bola úľava, v iných zlosť.

No nemôžem v spomienkach nájsť ten pravý dôvod, prečo nás tá hra tak opantala. Hrali sme ju hádam všetci. A všetci sme ňou boli unesení. Jednoduchá hra. Naozaj k nej človek okrem rovnej plochy, vyhĺbenej jamky a guľôčok nič iné nepotreboval. Akurát ak šťastie doviesť guľku do cieľa.

Svoje som mal ukryté v plátennom vrecúšku. Niekedy bolo ťažšie, inokedy ľahšie, záviselo to od toho, či sa mi darilo alebo nie. Časom sa objavili oceľové, sklenené, no tým z pálenej hliny sa nedokázali vyrovnať.

Neviem si spomenúť, kedy som prestal hrať. No viem, že vrecko s guľôčkami som mal dlhé roky schované. Prišiel som oň, keď som bol na základnej vojenskej službe. Mama mi robila vo veciach poriadok a zbytočnosti vyhodila.

Už tuším prečo sme tak oduševnene hrali. Vlastne túto hru hráme aj teraz. Na začiatku sa rozhodneme niečo dosiahnuť, rozbehneme sa a mierime k jamke. Najhoršie je, keď ju minieme. Len o vlások.

Každý máme svoje jamky. Ibaže teraz už nehráme o guľôčky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Plavčan a SNS sú za svoju kauzu zodpovední. Ale Smer nie je bez viny

Smer sa nemôže tváriť, že nemá nič spoločné so systémom, akým sa delia eurofondy.

KOMENTÁRE

Boja sa, čo sa stane, ak z vojny zmizne človek. Elon Musk to chce zastaviť

Cieľ je ušľachtilý, ale nesplniteľný.


Už ste čítali?